Predmetnú legislatívu schválil estónsky parlament už začiatkom mája.
Zmrazený majetok ruských spoločností aj jednotlivcov, ktorí
preukázateľne prispeli k vojenskej agresii, umožňuje využiť ako
kompenzáciu za škody na Ukrajine spôsobené ruskou armádou.
Prezident Karis pripustil, že konfiškácia majetku z dôvodu účasti na
vojenskej agresii nie je právne úplne ošetrenou otázkou. Parlament však
podľa jeho slov musí byť schopný prijímať politické rozhodnutia aj v
takejto tzv. šedej zóne.
Estónsko sa stalo prvou európskou krajinou, ktorá takýto zákon prijala.
Podľa miestnych kritikov by však prijatý zákon mohol byť protiústavný a
jeho implementácia bude náročná a zdĺhavá.
"Bez ohľadu na to, čo si myslíme o riešení, k akému pristúpilo
Estónsko, niet pochýb o tom, že musíme nájsť účinné spôsoby, ako zaistiť
obetiam agresie právo na odškodnenie od tých, ktorí im škody
spôsobili," povedal Karis.
Pre obavy z právnych prekážok, ako aj odvetných krokov Moskvy sú mnohé
štáty EÚ zdržanlivé, pokiaľ ide o využívanie ruských majetkov zmrazených
v súlade s uvalenými sankciami. Krajiny EÚ sa zatiaľ dohodli len na
tom, že na pomoc Ukrajine venujú výnosy z týchto zmrazených aktív.